{"id":191,"date":"2026-03-03T19:36:22","date_gmt":"2026-03-03T18:36:22","guid":{"rendered":"https:\/\/www.bchs.sk\/?p=191"},"modified":"2026-03-03T19:36:22","modified_gmt":"2026-03-03T18:36:22","slug":"banictvo-na-kvetnici","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.bchs.sk\/?p=191","title":{"rendered":"Ban\u00edctvo na Kvetnici"},"content":{"rendered":"\n<p class=\"wp-block-paragraph\">V Kvetnici sa zvy\u0161ky historick\u00fdch bansk\u00fdch objektov nach\u00e1dza na viacer\u00fdch miestach na v\u00fdchodnej strane priesmyku, od severov\u00fdchodn\u00fdch svahov Z\u00e1m\u010diska (k\u00f3ta 921) na juhu, po jeho severn\u00fd okraj, v pruhu dlhom asi 1,6 km. Na z\u00e1klade ve\u013ekosti a po\u010dtu bansk\u00fdch diel, najv\u00fdznamnej\u0161ie centr\u00e1 ban\u00edckych aktiv\u00edt reprezentuj\u00fa v\u00fdskyty Kvetnica-sever, Kvetnica-stred (v tesnej bl\u00edzkosti osady) a Kvetnica-juh severov\u00fdchodne od Z\u00e1m\u010diska. Zo spomenut\u00fdch troch lokal\u00edt bol najv\u00fdznamnej\u0161\u00ed v\u00fdskyt na severnom okraji kvetnick\u00e9ho priesmyku. Bansk\u00e9 diela boli s\u010dasti zotret\u00e9 roz\u0161irovan\u00edm lomu (v s\u00fa\u010dasnosti ne\u010dinn\u00e9ho) pri \u0165a\u017ebe stavebn\u00e9ho kame\u0148a. Najv\u00fdraznej\u0161iu bansk\u00fa dominantu predstavuje \u00favodn\u00e1 ryha do zavalenej prieskumnej \u0161t\u00f4lne. Lokalita Kvetnica-sever, resp. jej stav na za\u010diatku 40. rokov 20. storo\u010dia je op\u00edsan\u00e1 a zmapovan\u00e1 v rukopisnej pr\u00e1ci Kantora (1947), mapa prieskumnej \u0161t\u00f4lne sa nach\u00e1dza v manuskripte Anta\u0161a (1963). Mineralogick\u00fdmi pomermi zrudnenia na tejto lokalite sa zaoberali Kantor (1951), nov\u0161ie Ferenc a Rojkovi\u010d (2001). Meden\u00e9 rudy v tejto lokalite vych\u00e1dzaj\u00fa na povrch a prim\u00e1rne miner\u00e1ly (chalkopyrit, tetraedrit) pod\u013eahli pomerne intenz\u00edvnemu zvetr\u00e1vaniu, za vzniku modro a zeleno sfarben\u00fdch sekund\u00e1rnych miner\u00e1lov medi &#8211; najm\u00e4 malachitu a azuritu. Na z\u00e1klade v\u00fdskytu t\u00fdchto pestro sfarben\u00fdch miner\u00e1lov na povrchu, neu\u0161lo lo\u017eisko pozornosti d\u00e1vnych prospektorov, ktor\u00ed po\u010detn\u00fdmi \u0161achticami sk\u00famali jeho h\u013abkov\u00e9 pokra\u010dovanie. Predmetom z\u00e1ujmu ban\u00edkov boli \u017eily sivobieleho kreme\u0148a s kalcitom a vtr\u00faseninami chalkopyritu a tetraedritu. \u0164a\u017een\u00e9 boli tie\u017e aj bohat\u0161ie oxida\u010dn\u00e9 rudy s malachitom, azuritom, covellitom, chalkoz\u00ednom a bornitom, i impregn\u00e1cie chalkopyritu v hornine a tektonick\u00fdch z\u00f3nach. Hostite\u013eskou horninou zrudnenia s\u00fa permsk\u00e9 bazalty, v r\u00f4znej miere hydroterm\u00e1lne premenen\u00e9. Rudn\u00e9 \u017eily s\u00fa vyvinut\u00e9 na tektonick\u00fdch z\u00f3nach v\u00fdchodo-z\u00e1padn\u00e9ho smeru, so strm\u00fdm \u00faklonom k juhu. Maj\u00fa \u0161o\u0161ovkovit\u00fd v\u00fdvoj, hr\u00fabku 20 &#8211; 30 m a predpokladan\u00fa d\u013a\u017eku do 30-40 m. Poru\u0161en\u00e9 a odhadzovan\u00e9 s\u00fa prie\u010dnymi zlomami severoz\u00e1padno-juhov\u00fdchodn\u00e9ho smeru bez mineraliz\u00e1cie. Rudn\u00e9 \u017eily boli re\u00e1lne zachyten\u00e9 dvojit\u00fdmi \u0161achticami (P1, P2, P3), rozmiestnenie bansk\u00fdch diel umo\u017e\u0148uje \u010diasto\u010dne rekon\u0161truova\u0165 aj ich predpokladan\u00fd priebeh. N\u00e1padn\u00e9 je ukon\u010denie prieskumn\u00fdch pr\u00e1c na v\u00fdchodnej strane rudn\u00e9ho v\u00fdskytu na jednej l\u00ednii, \u010do indikuje tektonick\u00e9 u\u0165atie mineralizovan\u00fdch \u0161trukt\u00far zlomom severov\u00fdchod-juhoz\u00e1padn\u00e9ho smeru. Na tomto zlome sa vytvorila aj mal\u00e1 dolinka v\u00fdchodne od v\u00fdskytu. Kantor (1943) uv\u00e1dza h\u013abku najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch (\u0165a\u017eobn\u00fdch) \u0161acht\u00edc do 8 &#8211; 10 m, h\u013abka prieskumn\u00fdch \u0161acht\u00edc nach\u00e1dzaj\u00facich sa v z\u00e1padnej a v\u00fdchodnej \u010dasti rudn\u00e9ho v\u00fdskytu sa pohybovala do 1,5 m. Lo\u017eisk\u00e1 r\u00fad vych\u00e1dzaj\u00face na povrch sa otv\u00e1raj\u00fa \u0161achticami a dob\u00fdvkami z povrchu. S postupnou exploat\u00e1ciou lo\u017eiska sa do popredia dost\u00e1va ot\u00e1zka pokra\u010dovania v\u00fdskytu rudy smerom do h\u013abky. Z tohto poh\u013eadu je len logick\u00e9, \u017ee star\u0161ie ban\u00edcke aktivity na v\u00fdskyte s\u00fa dokumentovan\u00e9 \u0161achticami a nov\u0161\u00ed prieskum \u0161t\u00f4l\u0148ou s celkovou d\u013a\u017ekou asi 160 m. Prieskumn\u00fd charakter \u0161t\u00f4lne je zrejm\u00fd zo systematick\u00e9ho priebehu chodieb do u\u017e zn\u00e1mych \u010dast\u00ed lo\u017eiska (centrum povrchov\u00fdch bansk\u00fdch pr\u00e1c), mo\u017en\u00e9 z\u00e1padn\u00e9 pokra\u010dovanie \u017e\u00edl bolo zis\u0165ovan\u00e9 krat\u0161\u00edm prekopom smerom na sever a rovnako bola overovan\u00e1 pr\u00edtomnos\u0165 zrudnenia ju\u017ene od \u0161acht\u00edc P1 a P2. \u0160t\u00f4l\u0148a na nieko\u013ek\u00fdch miestach prech\u00e1dza cez tektonick\u00fa poruchu (mylonitov\u00fa z\u00f3nu) s hr\u00fabkou do 1 m, v ktorej je hornina intenz\u00edvne drven\u00e1. V\u00fdznamnej\u0161ie impregn\u00e1cie chalkopyritu, malachitu a azuritu v mylonitovej z\u00f3ne boli naf\u00e1ran\u00e9 a\u017e v strednej \u010dasti ju\u017enej chodby (obr. 4), kde bolo zrudnenie kom\u00ednmi dovrchne vydobyt\u00e9. V\u0161eobecne mo\u017eno poveda\u0165, \u017ee prieskum \u0161t\u00f4l\u0148ou v tomto pr\u00edpade nedopadol pr\u00edli\u0161 optimisticky a \u0161t\u00f4l\u0148a predstavuje posledn\u00e9 ban\u00edcke aktivity na rudnom v\u00fdskyte Kvetnica-sever. Je d\u00f4le\u017eit\u00e9 si uvedomi\u0165, \u017ee star\u00ed ban\u00edci vy\u0165a\u017eili len najlep\u0161ie rudn\u00e9 \u00faseky a zrudnenie zanechan\u00e9 v star\u00fdch bansk\u00fdch pr\u00e1cach u\u017e pova\u017eovali za nerentabiln\u00e9. O p\u00f4vodnej kvalite r\u00fad m\u00f4\u017eu sved\u010di\u0165 n\u00e1lezy mas\u00edvnych sulfidick\u00fdch r\u00fad, ktor\u00e9 boli v roku 1997 odkryt\u00e9 pri \u0165a\u017eobn\u00fdch pr\u00e1cach v lome. Z mineralogick\u00e9ho h\u013eadiska s\u00fa tunaj\u0161ie meden\u00e9 rudy pomerne pestr\u00e9. Hlavn\u00fdmi miner\u00e1lmi s\u00fa chalkopyrit, bornit a tetraedrit, ktor\u00e9 sprev\u00e1dza pyrit, markazit, tennantit, gersdorffit, siegenit, galenit a sfalerit. \u017diln\u00e1 v\u00fdpl\u0148 je reprezentovan\u00e1 kreme\u0148om, kalcitom a menej baritom. V oxida\u010dnej z\u00f3ne (z\u00f3na premien sp\u00f4soben\u00fdch zvetr\u00e1van\u00edm) rudn\u00fdch v\u00fdskytov sa tu vyskytuje najm\u00e4 covellit, chalkoz\u00edn, malachit, azurit a limonit.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Autor:&nbsp;Doc.\u0160tefan Ferenc, UMB Bansk\u00e1 Bystrica<\/p>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-image size-large\"><img decoding=\"async\" src=\"https:\/\/efa7da91f7.cbaul-cdnwnd.com\/81a39cedc2688b2a6773bddf4620bfd5\/200000073-699dd699e0\/kvetnica-8.webp?ph=efa7da91f7\" alt=\"\" \/><\/figure>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">\u0160t\u00f4l\u0148a Strieborn\u00e1, Poprad Kvetnica, autor fotografie Forgotten mines<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>V Kvetnici sa zvy\u0161ky historick\u00fdch bansk\u00fdch objektov nach\u00e1dza na viacer\u00fdch miestach na v\u00fdchodnej strane priesmyku, od severov\u00fdchodn\u00fdch svahov Z\u00e1m\u010diska (k\u00f3ta 921) na juhu, po jeho severn\u00fd okraj, v pruhu dlhom asi 1,6 km. Na z\u00e1klade ve\u013ekosti a po\u010dtu bansk\u00fdch diel, najv\u00fdznamnej\u0161ie centr\u00e1 ban\u00edckych aktiv\u00edt reprezentuj\u00fa v\u00fdskyty Kvetnica-sever, Kvetnica-stred (v tesnej bl\u00edzkosti osady) a Kvetnica-juh severov\u00fdchodne <a class=\"read-more\" href=\"https:\/\/www.bchs.sk\/?p=191\">READ MORE<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[],"class_list":["post-191","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-nezaradene"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.bchs.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/191","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.bchs.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.bchs.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.bchs.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.bchs.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=191"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.bchs.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/191\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":192,"href":"https:\/\/www.bchs.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/191\/revisions\/192"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.bchs.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=191"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.bchs.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=191"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.bchs.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=191"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}