O baníctve v samotných Vikartovciach sa v literatúre nachádza iba niekoľko málo údajov. Ján Vencko uvádza, že sa tu spomína v roku 1846 baňa sprvu Danielova, neskôr sv. Jána Nepomuckého, kde pracovali baníci pod vedením Pavla Petruščáka.
V okolí obce sú štôlne už čiastočne zasypané. V Ždiariku je baňa, v ktorej sa ťažili medené a železné rudy. V roku 1912 bola štôlňa vyčistená v dĺžke 382,0 m, ale v roku 1914 v dôsledku 1. svetovej vojny bola zasypaná. V období Slovenskej republiky dala Správa baní a hutí v Spišskej Novej Vsi čistiť štôlňu v Ždiariku v dĺžke 55,0 m. Od hlavnej štôlne boli otvorené odbočky. Správa dala štôlňu zamurovať, aby sa údajne nedostala do rúk Nemcov. Okrem týchto údajov sa v kronike obce nachádza ešte záznam, ktorý hovorí, že v Ždiariku sú podzemné štôlne vo vzdialenosti niekoľkých kilometrov a miestami nie sú ani teraz zasypané. Ďalšie štôlne sú v Nižnej a Vyšnej Volovej, pod Volovou a Jaškovou, vo vzdialenosti cca 6 km juhovýchodne od obce. Príčiny zániku ťažby nie sú známe. Predpokladáme však, že dôvodom zániku baníctva v tejto oblasti bolo malé množstvo a nízka kovnatosť ťažených rúd.
Autor: VENCKO J. 1927: Dejiny Štiavnického opátstva na Spiši. Ružomberok