Články

5/1 Švábovce, Kišovce Portál hlavnej úpadnice vo Švábovciach Zachovalý areál správnych a výrobných budov banského závodu vo Švábovciach Povrchové dobývky v Kišovciach Areál banskej bytovej kolónie v Kišovciach

5/22 Poprad – Kvetnica A Poprad – mesto Mesto Poprad do roku 1956 bolo sídlom Výstavby rudných baní n. p. Poprad.V Poprade Veľkej bolo zriadené Banícke učilište do r. 1956. V meste Poprad sídlil podnik Riaditeľstvo mangánových baní n. p.Poprad prevádzka Švábovce – Kišovce.B Poprad – Kvetnica V tejto lokalite sú známe zatiaľ 3 štôlnea jedna prieskumná štôlnička. Sprístupnenésú štôlne Strieborná z roku 1562 a štôlňa Svätá Helena (Klára) z roku 1308. Ďalej súdoposiaľ známe ešte tieto banské diela: 14 lievikovitých ping, 2 kutacie ryhy, 3 kutacie jamy. Všetky tieto banské diela to je štôlne, pingy, kutacie ryhy je možné vidieť.

5/23 Gánovce V Gánovciach bola po dobu 4. rokovv povojnovom období II. svetovej vojnyzriadená učňovská škola pre mladýbanícky dorast mangánovo rudných baní v Kišovciach a Švábovciach. V katastri obce Gánovce ako aj susedného katastra obce Hozelec sa nachádzajú prieskumné banské diela na vyhľadávanie mangánového zrudnenia (banské poleKalman a Béla).

5/24 Hrabušice Podľa banského kapitanátu v Spišskej NovejVsi hutnícke objekty sa nachádzali v miestnych častiach „Nižný Hámor“ (pri Hornáde – Berta), „Vyšný Hámor“ (pri riekeBelej na Podlesku – Margita) a „Stricker“ (pririeke Belej v Pilskej doline – Laura).V súčasnosti sú z bývalého železiarenského podniku zachované len určité časti hámra na Podlesku. Po zastavení prevádzky železiarnísa tu ešte niekoľko rokov ťažila troskaz vysokej pece. V Obci Hrabušice boliv roku 1955 zriadené Rašelinové závody,n.p., ktoré realizovali ťažbu rašeliny frézovaním povrchu rašelinového ložiska aždo roku 1995.

5/25 Spišský Štiavnik V priestoroch štiavnického kaštieľa bola zriadenádvojročná banícka učňovská škola pre potrebymangánovo rudných baní v Kišovciacha Švábovciach. V katastri obce sa nachádzavýznamné uránové ložisko v lokalite „Španí Háj“je vyrazená šachta, ktorá hĺbkovo overovalaložisko uránu na dvoch obzoroch, ako ajprieskumné ryhy a štôlne razené z úbočia priželezničnej stanici Spišský Štiavnik. V obci prikaštieli sa darilo aj ťažbe znamenitej hlinyz ktorej sa do širokého okolia z miestnej tehelnevyvážali tehly výbornej kvality.

5/26 HranovnicaS kutaním rúd začali ako prví v Hornádskej doline cisterciti v 12. – 13. storočí. Baníctvo tu pretrvalo do 19. storočia. Obec Hranovnica bola centrom baníckej činnosti v Hornádskej dolina. Matej Bel o nej napísal: „Hranovnica, mesto, leží na mieste veľmi príjemnom, niekedy sa medzi banské mestá počíta a privilégiami dávnych kráľov bola podporovaná. Mesto malo skladište na meď (Kupferhaus), neskoršie pre obchodný tovar.“ V katastri obce je viacero lokalít s pozostatkami banskej činnosti: Odbočka ku Hranovnickému Plesu, Okolie Hámru, Za obcou (Hummerleid), Drevený most, Čierna dolina. Vzhľadom na to, že niektoré banské diela sa nachádzajú pri ceste Poprad – Rožňava, bolo by ich možné po náležitých úpravách sprístupniť verejnosti v rámci náučného chodníka.

5/27 VernárPozostatky banských diel zistili naviacerých lokalitách v rámci chotáraobce: Studničky – Starý Vernár, Mlynná– Za ovčínom, Nad Vajdovým jarkom(Nad Súčou), Koľvač, Potoky, Prednáhoľa, Brestová jama, Borzov – Skalica,Mlynná – pod vlekmi.Niektoré z nich môžu byť prezentovanéverejnosti aj v súvislosti s prezentáciouhistorických udalostí z čias SNP, kedyboli mnohé z nich dodatočne využívanépovstaleckými vojakmi.

5/28 Spišské BystréV historicky dochovaných zmienkach sa obaníctve v Kubachoch môžeme dočítať už odroku 1781 Kubašská „Kupfer buch“, medenákniha dokazuje, že v rokoch 1848 – 1856 bolana okolí súkromná spoločnosť so 120účastinami v roku 1856 spoločnosť zanikla.Pozostatky banskej činnosti nachádzame naviacerých lokalitách v chotári obce: Zoty,Kopytárová, Koreň, Vinné, Šeligivá, Volová,Prostredný hrb, Palesok.

5/28 Spišské BystréV historicky dochovaných zmienkach sa obaníctve v Kubachoch môžeme dočítať už odroku 1781 Kubašská „Kupfer buch“, medenákniha dokazuje, že v rokoch 1848 – 1856 bolana okolí súkromná spoločnosť so 120účastinami v roku 1856 spoločnosť zanikla.Pozostatky banskej činnosti nachádzame naviacerých lokalitách v chotári obce: Zoty,Kopytárová, Koreň, Vinné, Šeligivá, Volová,Prostredný hrb, Palesok.

5/29 Kravany V tejto lokalite sa nachádzajú 4 štôlne, 1 kutcia jama, 3 pingy a staré haldy. Najznámejšia sú tieto banské diela – banské pole Alžbeta, banské pole Anna na Cu a Ag rúd.

5/30 Vikartovce Nachádza sa tu 12 štôlni, 29 ping. Najznámejšie je banské pole sv. Ján Nepomucký, banské pole v Ždiariku Jozef Daniel ( 1852 – 1856) a Uránová štôlňa 14. Tieto staré banské diela je možné vidieť, ale vstupy do týchto banských diel je potrebné zabezpečiť.

Autor fotografie: Filip Grznár

Banské diela v katastri obce Vyšné Ružbachy

Historicky sa s obcou spája banícka činnosť z obdobia stredoveku. V blízkosti obce sa tu zachovalo v lesnom poraste niekoľko kutacích jám a šachtica. Lokalita situovaná v tesnej blízkosti turistického chodníka smerujúceho z obce na hrebeň Spišskej Magury. Lokalita situovaná v Spišskej Magure.

Banské diela v katastri mesta Podolínec

Severne od mesta sa v lesnom poraste na Sovej poľane Spišskej Magury v blízkosti turistického chodníka nachádza krátka štôlnička (45m) a zarastené kutacie rýhy.

Banské diela v katastri obce Litmanová

V chotári obce sa zachovali dve plytké kutacie jamy asi z obdobia stredoveku. Prístupné poľnými cestami. Lokalita sa nachádza v Ľubovnianskej vrchovine. Obec známa ako pútnické miesto – zjavenie Panny Márie na hore Zvir.

Banské diela v katastri mesta Stará Ľubovňa– časť Podsadok

Šachtička a zasypané ústie štôlne, ťažba mangánovej rudy, obdobie stredoveku a pravdepodobne aj 18. storočie. Podzemie nevhodné na sprístupnenie, lokalita prístupná pešo, situovaná v tesnej blízkosti lesnej cesty. Lokalita sa nachádza v Ľubovnianskej vrchovine.

Banské – hutnícke diela v katastri obce Mníšek nad Popradom

V obci pracovala v rokoch 1856 až do roku 1867 železná huta. Banícke pamiatky tu nie sú. Ruda sa dovážala zo Spišsko-gemerského rudohoria. Po zastavení výroby železa tu pracovala malá skláreň Lokalita situovaná v Ľubovnianskej vrchovine.

Banské diela – hutnícke diela v katastri obce Jakubany

Rekonštruovaná pec na výrobu železa z 18. storočia, situovaná v blízkosti lesnej cesty s cyklotrasou Jakubany – hrebeň Levočských vrchov – Levoča, prístupná pešo. Nachádza sa v Levočských vrchoch.

Autor: RNDr. Stanislav Pavlarčík 18.04.2017

História

Územie bolo známe už v praveku v staršej dobe kamennej, čo dokumentujú nálezy kamenných nástrojov.

Podolínec sa prvýkrát spomína v roku 1235. Pôvodne slovanská obec bola postupne osídlovaná nemeckým, poľským, rusínskym i židovským obyvateľstvom. V roku 1412 bol povýšený na slobodné kráľovské mesto. K mestu v minulosti patrili Nižné a Vyšné Ružbachy, Lacková a Forbasy. Významné remeselnícke a obchodne mesto bolo v rokoch 1412 – 1772 v poľskom zálohu. Mestom v stredoveku prechádzala dôležitá obchodná cesta spájajúca Uhorsko cez Spiš s poľským Krakovom. Malo charakter opevneného mesta s mestským hradom. V roku 1968 mu bol priznaný štatút mesta. Pre svoje historické, architektonické, urbanistické a kultúrno-spoločenské hodnoty bola za účelom ich ochrany v roku 1991 zriadená Mestská pamiatková rezervácia.

Vyšné Ružbachy sa spomínajú v roku 1329, čo dokladuje o nej prvá písomná zmienka. K osídleniu a rozvoju osady prispela aj nemecká kolonizácia, po tatárskom vpáde v roku 1241, čo sa prejavilo aj na záujme pri hľadaní nerastov. Patrili Podolínskemu panstvu a mali roľnícky a remeselnícky charakter. V kameňolomoch sa tu ťažil travertín používaný ako stavebný kameň a na sochárske účely. Z dôvodu ochrany minerálnych prameňom bola ťažba postupne zastavená a v najväčšom kameňolome bola zriadená prírodná galéria sympozionálnej plastiky. Sú významným kúpeľným centrom s liečivými minerálnymi prameňmi využívanými od stredoveku až dodnes.

Podklad spracoval: RNDr. Stanislav Pavlarčík 

O prvopočiatkoch baníctva v chotári obce nie sú zachované žiadne písomné doklady. Môžeme len predpokladať, že osada Vernár, ktorá bola založená v r. 1295, bola založená práve kvôli výskytu rúd, tak ako aj ďalšie, dnes už zaniknuté osady v okolí (Obr.1). Boli to Hincava – založená v r. 1294, Falkenstein (Falštín) v r. 1310 a Borzov založený v r. 1320. Pôvodne stál Vernár v doline Mlynná.

Na SV svahoch kóty Barbolica, v lokalite Studničky sa nachádzajú najstaršie kutacie práce v žilnom telese dioritu. Boli nájdené limonitové hľuzy, žilky a povlaky spolu s drobnými zrnkami malachitu a azuritu.

V potoku Mlynná pri lyžiarskom stredisku Studničky bolo nájdených niekoľko kusov rôznych typov trosky z tavby železnej rudy. Ako palivo v peciach sa používalo drevené uhlie. Ďalej, asi 150 m od bufetu vedľa cesty sa nachádza zavalené ústie štôlne v ktorej sa ťažili železné rudy – hematit a limonit. Halda je viditeľná v šírke cca 20 m s maximálnou mocnosťou do 1,5 m.

Na lokalite Brestová jama sa nachádza pingové pole a množstvo kutacích jám a rýh. Z mineralizácie v slabo metamorfovaných zlepencoch a pieskovcoch bol zistený limonit a hematit.

V závere doliny Mlynná sa nachádzala ešte v 90. rokoch 20. stor. štôlňa, ktorej ústie už síce bolo zavalené, ale vytekala z nej voda. V blízkosti tejto štôlne sa nachádzajú ešte ďalšie kutacie práce menšieho rozsahu. (Obr.2)

Na hrebeni kóty Skalica sa ešte v 70. rokoch 20. stor. nachádzala šachtica rozmerov 1,0 x 1.0 m s nezistenou hĺbkou. Šachtica bola neďaleko od okraja skalného masívu, ktorý sa zosunul. Hlavným minerálom je limonit hnedej až tehlovočervenej farby. Na hrebeni sa okrem uvedenej šachtice nachádza ešte minimálne 8 kutacích jám a jeden objekt obdĺžnikového tvaru by mohol byť banícky domček, tzv. krám. (Obr.3)

Na juhovýchodných svahoch lokality Borzov sa nachádza menšie ložisko Cu rúd v barytovej, resp. kremennej žilovine. Rudné minerály tvorí prevažne tetraedrit, chalkopyrit a anhydrit, zo sekundárnych minerálov je tu malachit, azurit a limonit. Nachádzajú sa tu v hojnom počte pingy, kutacie jamy, šachtice s rozrážkami (Obr.4) a obrys baníckeho domčeka.

V lokalite Nad vajdovým jarkom (Príslopok) sa nachádza doteraz nájdené najrozsiahlejšie banské dielo v katastri obce Vernár. Podľa veľkosti haldy sa jedná o štôlňu s celkovou dĺžkou do 500 m, ktorá je razená v svetlosivých triasových kremencoch. Dĺžka prístupnej časti ručne razenej štôlne, tzv. kresanice dosahuje 70 m s prevýšením 5 m. Predmetom ťažby boli ankerit a limonit. (Obr.5 a 6)

Intenzívna banská činnosť je viditeľná aj na lokalite Potoky. Nachádza sa tu veľké množstvo kutacích jám a jedna halda na ploche cca 200 m2 (Obr.7), z čoho sa dá usúdiť, že sa tu nachádza vyše 150 m chodieb. Hlavným rudným minerálom je hematit – odroda spekularit, pri povrchu limonitizovaný.

Najvyššie nájdenými banskými dielami sú kutacie jamy a pingy tesne pod vrcholom Prednej hole vo výške 1540 m n.m. Nachádza sa tu 8 kruhových kutacích jám, resp. zavalených píng. Tiež sa tu nachádza aj jedna veľmi dobre zachovaná pinga rozmerov 1,0 x 2,5 m s hĺbkou 5,0 m (Obr.8). Ťaženými minerálmi boli spekularit a limonit.

Autor: Slavomír Kyseľa

Pozornosť archeológov sa od 19. storočia upriamovala aj na západný okraj Spiša. Popradský evanjelický učiteľ A. Münnich realizoval vykopávky medzi Mengusovcami a dnešným Svitom – miestnou časťou Pod Skalkou. Výsledky svojich výskumov stručne publikoval v tretej kapitole svojej práce o praveku Spiša (Münnich 1895). Jeho výskum sa týkal vrchu Kimbiarg (tiež Bôrik), kde nájdené črepy pripisoval Keltom, podobne ako črepy získané pri „mengusovskej vode v panskej vykopanej pivnici“ či železnú trosku „pri mengusovskej vode, v koryte Popradu … a zvlášť pri mlyne pod Kimbiargom“ (Soják 2004, s. 54-55). Práve na tomto mieste sa v r. 1998 uskutočnil archeologický výskum, ktorý prebiehal v súčinnosti s mapovaním okolitých banských objektov v geomorfologickom celku Kozie chrbty (Mlynárčiková – Harničár 1997; 1998). 

Územie lokality je budované horninami chočského príkrovu (hronika) triasového veku. Nachádzajú sa tu prevažne sivé až biele dolomity s vložkami svetlých vápencov a na rozhraní stredného a vrchného triasu sa vyskytujú lunzské vrstvy tvorené tmavosivými až čiernymi ílovcami s povlakmi a impregnáciami pyritu zvetrávajúceho na limonit a s vložkami hnedých až sivohnedých jemnozrnných pieskovcov s hematitovým tmelom, ktorý zvetráva na limonit. Mocnosť lunzských vrstiev tu dosahuje maximálne 20 m. Tento komplex hornín je silne tektonicky porušený. Pingy, resp. kutacie jamy sú razené v lunzských vrstvách. Predmetom ťažby bol najpravdepodobnejšie limonit, príp. limonit so zvyškami hematitu. Časť píng v kumulácii 1b bola razená v svetlosivých vápencoch, kde predmetom ťažby bol pravdepodobne limonit, ktorý tvoril výplň puklín. Číslovanie jednotlivých kutacích jám je prevzaté z pôvodného výskumu z r. 1997-8.

Pingy, resp. zvyšky píng majú rozmery 2,0 x 2,0 m až 4,0 x 4,0 m a hĺbku 0,6 až 1,5 m. Z týchto rozmerov sa dá usudzovať, že predmetom ťažby boli len pripovrchové navetrané polohy s oxidačnými Fe rudami. Taktiež aj rozsah ťažby bol pomerne malý – podľa počtu a veľkosti píng.

Autor: Adrián Harničár

Autor fotografie: Forgotten mines

O baníctve v samotných Vikartovciach sa v literatúre nachádza iba niekoľko málo údajov. Ján Vencko uvádza, že sa tu spomína v roku 1846 baňa sprvu Danielova, neskôr sv. Jána Nepomuckého, kde pracovali baníci pod vedením Pavla Petruščáka.

V okolí obce sú štôlne už čiastočne zasypané. V Ždiariku je baňa, v ktorej sa ťažili medené a železné rudy. V roku 1912 bola štôlňa vyčistená v dĺžke 382,0 m, ale v roku 1914 v dôsledku 1. svetovej vojny bola zasypaná. V období Slovenskej republiky dala Správa baní a hutí v Spišskej Novej Vsi čistiť štôlňu v Ždiariku v dĺžke 55,0 m. Od hlavnej štôlne boli otvorené odbočky. Správa dala štôlňu zamurovať, aby sa údajne nedostala do rúk Nemcov. Okrem týchto údajov sa v kronike obce nachádza ešte záznam, ktorý hovorí, že v Ždiariku sú podzemné štôlne vo vzdialenosti niekoľkých kilometrov a miestami nie sú ani teraz zasypané. Ďalšie štôlne sú v Nižnej a Vyšnej Volovej, pod Volovou a Jaškovou, vo vzdialenosti cca 6 km juhovýchodne od obce. Príčiny zániku ťažby nie sú známe. Predpokladáme však, že dôvodom zániku baníctva v tejto oblasti bolo malé množstvo a nízka kovnatosť ťažených rúd.

Autor: VENCKO J. 1927: Dejiny Štiavnického opátstva na Spiši. Ružomberok

V chotári obce sa v Podtatranskej – Popradskej kotline na poliach nachádza výskyt železnej strusky možno už z doby železnej (?) a zo stredoveku (asi 15. storočie) sa spomína železná pec.

Autor: RNDr. Stanislav Pavlarčík

Hoci sa dnes na baníkov dávno zabudlo, nebolo tomu tak vždy. Horný Spiš je oblasť, v ktorej fungovala nejedna baňa. Ich zameranie bolo veľmi pestré, a rovnako pestrý je aj ich vek.

 Najstaršie z nich svojími stenami tíško rozprávajú príbeh o postupnom vývoji a zdokonalovaní baníctva.Najstaršie z nich pamätajú baníkov starcov, ktorí len za pomoci želiezka a kladivka sledovali žilu vzácneho nerastu. Postupom času si baníci uľahčili namáhavú prácu pomocou pušného prachu, no stále dúfali v bohatosť žily nerastu, ktorú im baňa poodhalila. Niektoré sú položené ako jediné na Slovensku v najvyššej nadmorskej výške – pod hrebeňom Kriváňa.

Mladšie banské diela neboli známe len na Slovensku, svojou bohatou rudou zásobovali aj vysoké pece v Čechách. Ruda mangánu tu bola tak kvalitná, že pred vstupom do vysokej pece nemusela prechádzať žiadnou úpravou.

Najmladšie banské diela podliehali za čias minulého režimu prísnemu utajeniu, a poniektoré z nich podľa pamätníkov dokonca strážila armáda. Tajomstvo, ktroé tieto najmladšie banské diela uchovávajú a strážia spočíva v zrudnení ich ložísk. Ložiská obsahovali, a dodnes aj obsahujú rudu, ktorá je stále strategická v energetike, ale aj v armáde. S touto surovinou je spojené aj meno Maria Curie-Sklodowska, a v našom prípade toto meno predstavuje dôvod prísneho utajenia. 

Štôlňa Eliška, 2024, autor fotografie Forgotten mines.

S dobývaním mangánovej rudy sa najprv začalo lomovým spôsobom pravdepodobne už v 18. storočí na viacerých východoch mangánorudného sloja, odstraňovaním skrývky, neskôr úklonnými chodbami z povrchu (úpadnicami), so zanechaním ochranných pilierov v skromnom rozsahu. Ťažba bola po dlhé desaťročia rádovo nepatrná. Povrchovo dobývaná ruda bola spracovávaná v železiarňach v údolí riek Hornádu, Hnilca, Váhu a pravdepodobne aj Popradu. Až na prelome 19. a 20. storočia z dôvodu vyčerpania povrchovo ťažiteľných zásob mangánovej rudy sa pozvoľne prechádza na dobývanie hlbinným spôsobom.

Mangánorudný sloj v Kišovciach sprístupňovala hlavná úpadnica dlhá 750 m, po ktorej zabezpečovala dopravu banských vozov pozemná lanovka s nekončeným lanom, teraz osadenou v bani na sádrovec v Novoveskej Hute (Karlíkový stroj). V Kišovciach sa dobývalo pilierovaním so základaním vydobytých priestorov. Vyťažená ruda sa dopravovala lanovkou na vzdialenosť 2,06 km na nákladnú stanicu Košisko-Bohuminskej dráhy v blízkosti železničnej zástavky Gánovce do huty vo Vítkoviciach. Vo Švábovciach sa dobývalo pilierovaním na zával. Ruda sa dopravovala ťažným strojom po dvojkoľajnej úpadnici dlhej 480 m na povrch a odtiaľ vysutou lanovkou dlhou 780 m na spoločnú železničnú vlečku s baňou Kišovce. V povojnovom období sa výrazne zmenil aj charakter baníckej práce pri dobývaní, keď ručné namáhavé nakladanie rúbaniny do banských vozíkov bolo nahradené škrabákovými vrátkami a pásovými dopravníkmi ako aj hlučné namáhavé vŕtanie pneumatickými kladivami, elektrickými omnoho výkonnejšími rotačnými vŕtačkami typu E158. K tomu taktiež prispela predovšetkým aj nová technológia dobývania bezzákladkovým stenovaním, ktorú zaviedol Ing. Mikuláš Mráz. Touto metódou sa v tomto čase vyťažilo 58-66% rudy, kým podiel dobývaním chodbou so širokým predkom činil už len 17-20% a bezzákladkovou dobierkou zbytkových pilierov len 17-22%. Za zmienku stojí informácia, že v baniach v Kišovciach a Švábovciach ako jedinom rudnom ložisku na Slovensku sa vyskytoval plyn metán a bane boli zaradené medzi bane s nebezpečenstvom výbuchu plynu ako na uhlí.

Autor: Slavomír Kyseľa

Geologicko – prieskumné práce na rádioaktívne suroviny na území Slovenska boli robené od roku 1947. Tieto práce boli robené so striedavými výsledkami v rôznych geologických jednotkách Západných Karpát. Najviac preskúmanou oblasťou po gemeriku je oblasť tvorená hronikom (chočskou jednotkou). Hlavné prieskumné práce boli sústredené v severnej a severovýchodnej častí Nízkych Tatier, ale najmä v oblastí priľahlých Kozích chrbtov. Jednalo sa o geologické práce od Malužinej po Spišský Štvrtok, spojené s geologickým mapovaním, geológiou, geofyzikálnymi a technickými prácami (kopné, vrtné a banské práce). Na 4 lokalitách bol robený výpočet zásob, pričom na Švábovciach, Kravanoch a Vikartovciach boli robené i ťažobné práce menšieho rozsahu. Riešiteľskou organizáciou boli Uránový prieskum, závod IX Spišská Nová Ves. 

Autor: Jozef Daniel