Hoci sa dnes na baníkov dávno zabudlo, nebolo tomu tak vždy. Horný Spiš je oblasť, v ktorej fungovala nejedna baňa. Ich zameranie bolo veľmi pestré, a rovnako pestrý je aj ich vek.
Najstaršie z nich svojími stenami tíško rozprávajú príbeh o postupnom vývoji a zdokonalovaní baníctva.Najstaršie z nich pamätajú baníkov starcov, ktorí len za pomoci želiezka a kladivka sledovali žilu vzácneho nerastu. Postupom času si baníci uľahčili namáhavú prácu pomocou pušného prachu, no stále dúfali v bohatosť žily nerastu, ktorú im baňa poodhalila. Niektoré sú položené ako jediné na Slovensku v najvyššej nadmorskej výške – pod hrebeňom Kriváňa.
Mladšie banské diela neboli známe len na Slovensku, svojou bohatou rudou zásobovali aj vysoké pece v Čechách. Ruda mangánu tu bola tak kvalitná, že pred vstupom do vysokej pece nemusela prechádzať žiadnou úpravou.
Najmladšie banské diela podliehali za čias minulého režimu prísnemu utajeniu, a poniektoré z nich podľa pamätníkov dokonca strážila armáda. Tajomstvo, ktroé tieto najmladšie banské diela uchovávajú a strážia spočíva v zrudnení ich ložísk. Ložiská obsahovali, a dodnes aj obsahujú rudu, ktorá je stále strategická v energetike, ale aj v armáde. S touto surovinou je spojené aj meno Maria Curie-Sklodowska, a v našom prípade toto meno predstavuje dôvod prísneho utajenia.
Štôlňa Eliška, 2024, autor fotografie Forgotten mines.