S dobývaním mangánovej rudy sa najprv začalo lomovým spôsobom pravdepodobne už v 18. storočí na viacerých východoch mangánorudného sloja, odstraňovaním skrývky, neskôr úklonnými chodbami z povrchu (úpadnicami), so zanechaním ochranných pilierov v skromnom rozsahu. Ťažba bola po dlhé desaťročia rádovo nepatrná. Povrchovo dobývaná ruda bola spracovávaná v železiarňach v údolí riek Hornádu, Hnilca, Váhu a pravdepodobne aj Popradu. Až na prelome 19. a 20. storočia z dôvodu vyčerpania povrchovo ťažiteľných zásob mangánovej rudy sa pozvoľne prechádza na dobývanie hlbinným spôsobom.
Mangánorudný sloj v Kišovciach sprístupňovala hlavná úpadnica dlhá 750 m, po ktorej zabezpečovala dopravu banských vozov pozemná lanovka s nekončeným lanom, teraz osadenou v bani na sádrovec v Novoveskej Hute (Karlíkový stroj). V Kišovciach sa dobývalo pilierovaním so základaním vydobytých priestorov. Vyťažená ruda sa dopravovala lanovkou na vzdialenosť 2,06 km na nákladnú stanicu Košisko-Bohuminskej dráhy v blízkosti železničnej zástavky Gánovce do huty vo Vítkoviciach. Vo Švábovciach sa dobývalo pilierovaním na zával. Ruda sa dopravovala ťažným strojom po dvojkoľajnej úpadnici dlhej 480 m na povrch a odtiaľ vysutou lanovkou dlhou 780 m na spoločnú železničnú vlečku s baňou Kišovce. V povojnovom období sa výrazne zmenil aj charakter baníckej práce pri dobývaní, keď ručné namáhavé nakladanie rúbaniny do banských vozíkov bolo nahradené škrabákovými vrátkami a pásovými dopravníkmi ako aj hlučné namáhavé vŕtanie pneumatickými kladivami, elektrickými omnoho výkonnejšími rotačnými vŕtačkami typu E158. K tomu taktiež prispela predovšetkým aj nová technológia dobývania bezzákladkovým stenovaním, ktorú zaviedol Ing. Mikuláš Mráz. Touto metódou sa v tomto čase vyťažilo 58-66% rudy, kým podiel dobývaním chodbou so širokým predkom činil už len 17-20% a bezzákladkovou dobierkou zbytkových pilierov len 17-22%. Za zmienku stojí informácia, že v baniach v Kišovciach a Švábovciach ako jedinom rudnom ložisku na Slovensku sa vyskytoval plyn metán a bane boli zaradené medzi bane s nebezpečenstvom výbuchu plynu ako na uhlí.
Autor: Slavomír Kyseľa
