V Kvetnici sa zvyšky historických banských objektov nachádza na viacerých miestach na východnej strane priesmyku, od severovýchodných svahov Zámčiska (kóta 921) na juhu, po jeho severný okraj, v pruhu dlhom asi 1,6 km. Na základe veľkosti a počtu banských diel, najvýznamnejšie centrá baníckych aktivít reprezentujú výskyty Kvetnica-sever, Kvetnica-stred (v tesnej blízkosti osady) a Kvetnica-juh severovýchodne od Zámčiska. Zo spomenutých troch lokalít bol najvýznamnejší výskyt na severnom okraji kvetnického priesmyku. Banské diela boli sčasti zotreté rozširovaním lomu (v súčasnosti nečinného) pri ťažbe stavebného kameňa. Najvýraznejšiu banskú dominantu predstavuje úvodná ryha do zavalenej prieskumnej štôlne. Lokalita Kvetnica-sever, resp. jej stav na začiatku 40. rokov 20. storočia je opísaná a zmapovaná v rukopisnej práci Kantora (1947), mapa prieskumnej štôlne sa nachádza v manuskripte Antaša (1963). Mineralogickými pomermi zrudnenia na tejto lokalite sa zaoberali Kantor (1951), novšie Ferenc a Rojkovič (2001). Medené rudy v tejto lokalite vychádzajú na povrch a primárne minerály (chalkopyrit, tetraedrit) podľahli pomerne intenzívnemu zvetrávaniu, za vzniku modro a zeleno sfarbených sekundárnych minerálov medi – najmä malachitu a azuritu. Na základe výskytu týchto pestro sfarbených minerálov na povrchu, neušlo ložisko pozornosti dávnych prospektorov, ktorí početnými šachticami skúmali jeho hĺbkové pokračovanie. Predmetom záujmu baníkov boli žily sivobieleho kremeňa s kalcitom a vtrúseninami chalkopyritu a tetraedritu. Ťažené boli tiež aj bohatšie oxidačné rudy s malachitom, azuritom, covellitom, chalkozínom a bornitom, i impregnácie chalkopyritu v hornine a tektonických zónach. Hostiteľskou horninou zrudnenia sú permské bazalty, v rôznej miere hydrotermálne premenené. Rudné žily sú vyvinuté na tektonických zónach východo-západného smeru, so strmým úklonom k juhu. Majú šošovkovitý vývoj, hrúbku 20 – 30 m a predpokladanú dĺžku do 30-40 m. Porušené a odhadzované sú priečnymi zlomami severozápadno-juhovýchodného smeru bez mineralizácie. Rudné žily boli reálne zachytené dvojitými šachticami (P1, P2, P3), rozmiestnenie banských diel umožňuje čiastočne rekonštruovať aj ich predpokladaný priebeh. Nápadné je ukončenie prieskumných prác na východnej strane rudného výskytu na jednej línii, čo indikuje tektonické uťatie mineralizovaných štruktúr zlomom severovýchod-juhozápadného smeru. Na tomto zlome sa vytvorila aj malá dolinka východne od výskytu. Kantor (1943) uvádza hĺbku najvýznamnejších (ťažobných) šachtíc do 8 – 10 m, hĺbka prieskumných šachtíc nachádzajúcich sa v západnej a východnej časti rudného výskytu sa pohybovala do 1,5 m. Ložiská rúd vychádzajúce na povrch sa otvárajú šachticami a dobývkami z povrchu. S postupnou exploatáciou ložiska sa do popredia dostáva otázka pokračovania výskytu rudy smerom do hĺbky. Z tohto pohľadu je len logické, že staršie banícke aktivity na výskyte sú dokumentované šachticami a novší prieskum štôlňou s celkovou dĺžkou asi 160 m. Prieskumný charakter štôlne je zrejmý zo systematického priebehu chodieb do už známych častí ložiska (centrum povrchových banských prác), možné západné pokračovanie žíl bolo zisťované kratším prekopom smerom na sever a rovnako bola overovaná prítomnosť zrudnenia južne od šachtíc P1 a P2. Štôlňa na niekoľkých miestach prechádza cez tektonickú poruchu (mylonitovú zónu) s hrúbkou do 1 m, v ktorej je hornina intenzívne drvená. Významnejšie impregnácie chalkopyritu, malachitu a azuritu v mylonitovej zóne boli nafárané až v strednej časti južnej chodby (obr. 4), kde bolo zrudnenie komínmi dovrchne vydobyté. Všeobecne možno povedať, že prieskum štôlňou v tomto prípade nedopadol príliš optimisticky a štôlňa predstavuje posledné banícke aktivity na rudnom výskyte Kvetnica-sever. Je dôležité si uvedomiť, že starí baníci vyťažili len najlepšie rudné úseky a zrudnenie zanechané v starých banských prácach už považovali za nerentabilné. O pôvodnej kvalite rúd môžu svedčiť nálezy masívnych sulfidických rúd, ktoré boli v roku 1997 odkryté pri ťažobných prácach v lome. Z mineralogického hľadiska sú tunajšie medené rudy pomerne pestré. Hlavnými minerálmi sú chalkopyrit, bornit a tetraedrit, ktoré sprevádza pyrit, markazit, tennantit, gersdorffit, siegenit, galenit a sfalerit. Žilná výplň je reprezentovaná kremeňom, kalcitom a menej baritom. V oxidačnej zóne (zóna premien spôsobených zvetrávaním) rudných výskytov sa tu vyskytuje najmä covellit, chalkozín, malachit, azurit a limonit.
Autor: Doc.Štefan Ferenc, UMB Banská Bystrica
Štôlňa Strieborná, Poprad Kvetnica, autor fotografie Forgotten mines