Baníctvo vo Vysokých Tatrách

Banské diela v katastri Štrbského plesa – lokalita Podbanské

Najzápadnejšia osada mesta Vysoké Tatry. Pôvodne stará banská osada, vznikla v 15. storočí v súvislosti s ťažbou zlata v oblasti Kriváňa (2498,7 m n.m.). Východisko na Kriváň. Časť stredovekých krivánskych baní väčšinou so zavalenými ústiami štôlni sa nachádza Pod Malým Kriváňom priamo v trase turistického chodníka. Ďalšie štôlne sú v okolí Priehyby. Sprístupnenie štôlni vo vysokohorskej časti Vysokých Tatier nie je aktuálne z dôvodu ochrany prírody, nakoľko sú situované v NPR Važecká dolina – 5. stupeň ochrany prírody.

Banské diela v katastri Štrbského plesa – lokalita Podbanské -Tri studničky

Nad horárňou Štátnych lesov TANAPu Tri studničky sa nachádza v lesnom poraste v trase lesného chodníka krátka štôlňa na zlato z 18. storočia. Zachovalá a prístupná, pre verejnosť nie je prístupná. Potenciálne by mohla byť vhodná na sprístupnenie. Mimo turistického chodníka, v blízkosti vedie turisticky značkovaný chodník od vypálenej chaty kpt. J. Rašu na Jamské pleso.

Banské diela v katastri Starého Smokovca – lokalita Malá Studená dolina

Menšia neprístupná štôlnička na medenú rudu z obdobia 18. storočia. Nachádza sa mimo turistického chodníka v Malej Studenej doline vo Vysokých Tatrách. Bývalé katastrálne územie mesta Situované na území TANAPu v NPR Studené doliny – 5. stupeň ochrany prírody. 

Autor fotografie: ©Filip Grznár

Banské diela v katastri Tatranskej Lomnici – lokalita Dolina Zeleného plesa

Krátka prieskumná štôlnička na medenú rudu z obdobia 18. storočia. Voľne prístupná, nachádza sa v tesnej blízkosti turistického chodníka z doliny Zeleného plesa na Skalnaté pleso („Banícky žľab“) vo Vysokých Tatrách.

Banské diela v katastri Tatranskej Lomnice – lokalita Kopské sedlo

Stredoveké historické banské lokality zamerané na ťažbu medenej rudy, na rozhraní Vysokých a Belianskych Tatier (oblasť Predných a Zadných Meďodolov). Banské diela sa nepodarilo doteraz lokalizovať, zachované sú iba dve spojené plytké šachtice vedľa turistického chodníka v Kopskom sedle s informačným panelom o baníctve. Prístup na trase obojsmerného turistického značeného chodníka Tatranská Javorina-Javorová dolina-Kopské sedlo–Dolina Bielej vody kežmarskej, chodník do Kopského sedla z Javorovej doliny je zároveň náučným chodníkom Javorová dolina – Zadné Meďodoly zriadenom Štátnymi lesmi TANAPu v Tatranskej Lomnici. Bývalé katastrálne územia mesta Kežmarok a Spišská Belá.

Banské diela v katastri Tatranskej Lomnice – lokalita Dolina Siedmich prameňov

V okolí celoročne prístupnej chaty Plesnivec (1290 m n.m.) v Doline Siedmich prameňov v Belianskych Tatrách sa realizovali v 18. storočí neúspešné banícke aktivity. Spomína sa dnes už takmer zabudnutá štôlňa na oloveno-zinkovú rudu pod Stežkami (1529,5 m n.m.).

Banské diela v katastri obce Tatranská Javorina

Obec s baníckou a hutníckou tradíciou, železné huty na výrobu železa a výrobkov s hámrami na rozhraní 18. a 19. storočia, pece a hámre sa nezachovali, na konci intravilánu sa zachovali zbytky strusky. Istý čas sa ťažila železná ruda vo vzdialenej Svišťovej dolinke vo Vysokých Tatrách, kde sú zachované malé banské diela (2 štôlne, dobývacia komora a menšie povrchové dobývky). Lokality sú turisticky neprístupné, sú situované na území TANAPu – NPR Bielovodská dolina. Nad obcou v blízkosti štátnej cesty Tatranská Javorina – Lysá Poľana sa nachádza zasypané ústie krátkej štôlničky z obdobia polovice 18. storočia.     

Autor: Bohuš, I. 1994: Baníctvo a ťažba nerastov. In: I. Vološčuk a kol.

Autor fotografie: ©Filip Grznár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *