Predhovor: Táto štôlna bola ešte donedávna neznáma a zahalená tajomstvom. Nemala dokonca ani žiadne meno. O jej znovuobjavenie, preskúmanie a zdokuentovanie sa postarali naši dvaja členovia, a zároveň jej dali aj nové nežné meno – Eliška.
Už dlhšiu dobu som pátral po zabudnutej banskej oblasti bohatej na rudu mangánu a uránu. Miestne kopce sú doslova prevŕtané štôlňami. Väčšina z nich je dnes nadobro pochovaná pod závalmi, zatopená, alebo zamorená metánom.
Po dlhom čase som sa spolu s kolegom prieskumníkom vydal hľadať tieto zabudnuté bane. Prvá z nich bola prieskumná, dlhá okolo 300-400m. Oficiálne nemá žiadne meno, takže dostala rovnako pekné meno, ako je štôlňa samotná – Eliška.
Po vstupe do jej útrob na nás čakali hneď 3 mohutné závaly, ktoré sa našťastie dali prejsť, takže môj odhad o krátkej štôlni ukončenej závalom sa nenaplnil. Za závalmi sa ukrýva pôvodná chodba ukončená čelbou. Okrem dvoch odbočiek sa v bani zachoval zvyšok z pôvodného svetla, pár drátov, a výdreva.
Eliška je veľmi pekne sfarbená od nátekov, a rovnako zaujímavá je aj zmena geológie v jej priebehu. Úvod je v zlepencoch a vápencoch, stred v bridlici a koniec v pevnej skale. Úvodná časť sa taktiež podobá svojími farbami a závalmi na antimónové bane na Dúbrave.
V súčastnosti už štôlňa Eliška neexistuje, nakoľko bola zlikvidovaná pri razení tunelu Španí háj. Pred jej definitívnou likvidáciou sa mi z nej podarilo zachrániť dva banské vrtáky a kotvu, ktoré sú dnes vystavené v sprístupnenej štôlni Strieborná v Poprade-Kvetnici, svetlo a banské klince sú v súkromných zbierkach. Do budúcna sa plánuje zhotoviť informačná tabuľa o tejto štôlni a i celom ložisku Spišský Štiavník.
Autor textu a fotografie: ©Forgotten mines™ ꎇꂵ
