História
Územie bolo známe už v praveku v staršej dobe kamennej, čo dokumentujú nálezy kamenných nástrojov.
Podolínec sa prvýkrát spomína v roku 1235. Pôvodne slovanská obec bola postupne osídlovaná nemeckým, poľským, rusínskym i židovským obyvateľstvom. V roku 1412 bol povýšený na slobodné kráľovské mesto. K mestu v minulosti patrili Nižné a Vyšné Ružbachy, Lacková a Forbasy. Významné remeselnícke a obchodne mesto bolo v rokoch 1412 – 1772 v poľskom zálohu. Mestom v stredoveku prechádzala dôležitá obchodná cesta spájajúca Uhorsko cez Spiš s poľským Krakovom. Malo charakter opevneného mesta s mestským hradom. V roku 1968 mu bol priznaný štatút mesta. Pre svoje historické, architektonické, urbanistické a kultúrno-spoločenské hodnoty bola za účelom ich ochrany v roku 1991 zriadená Mestská pamiatková rezervácia.
Vyšné Ružbachy sa spomínajú v roku 1329, čo dokladuje o nej prvá písomná zmienka. K osídleniu a rozvoju osady prispela aj nemecká kolonizácia, po tatárskom vpáde v roku 1241, čo sa prejavilo aj na záujme pri hľadaní nerastov. Patrili Podolínskemu panstvu a mali roľnícky a remeselnícky charakter. V kameňolomoch sa tu ťažil travertín používaný ako stavebný kameň a na sochárske účely. Z dôvodu ochrany minerálnych prameňom bola ťažba postupne zastavená a v najväčšom kameňolome bola zriadená prírodná galéria sympozionálnej plastiky. Sú významným kúpeľným centrom s liečivými minerálnymi prameňmi využívanými od stredoveku až dodnes.
Podklad spracoval: RNDr. Stanislav Pavlarčík