O prvopočiatkoch baníctva v chotári obce nie sú zachované žiadne písomné doklady. Môžeme len predpokladať, že osada Vernár, ktorá bola založená v r. 1295, bola založená práve kvôli výskytu rúd, tak ako aj ďalšie, dnes už zaniknuté osady v okolí (Obr.1). Boli to Hincava – založená v r. 1294, Falkenstein (Falštín) v r. 1310 a Borzov založený v r. 1320. Pôvodne stál Vernár v doline Mlynná.
Na SV svahoch kóty Barbolica, v lokalite Studničky sa nachádzajú najstaršie kutacie práce v žilnom telese dioritu. Boli nájdené limonitové hľuzy, žilky a povlaky spolu s drobnými zrnkami malachitu a azuritu.
V potoku Mlynná pri lyžiarskom stredisku Studničky bolo nájdených niekoľko kusov rôznych typov trosky z tavby železnej rudy. Ako palivo v peciach sa používalo drevené uhlie. Ďalej, asi 150 m od bufetu vedľa cesty sa nachádza zavalené ústie štôlne v ktorej sa ťažili železné rudy – hematit a limonit. Halda je viditeľná v šírke cca 20 m s maximálnou mocnosťou do 1,5 m.
Na lokalite Brestová jama sa nachádza pingové pole a množstvo kutacích jám a rýh. Z mineralizácie v slabo metamorfovaných zlepencoch a pieskovcoch bol zistený limonit a hematit.
V závere doliny Mlynná sa nachádzala ešte v 90. rokoch 20. stor. štôlňa, ktorej ústie už síce bolo zavalené, ale vytekala z nej voda. V blízkosti tejto štôlne sa nachádzajú ešte ďalšie kutacie práce menšieho rozsahu. (Obr.2)
Na hrebeni kóty Skalica sa ešte v 70. rokoch 20. stor. nachádzala šachtica rozmerov 1,0 x 1.0 m s nezistenou hĺbkou. Šachtica bola neďaleko od okraja skalného masívu, ktorý sa zosunul. Hlavným minerálom je limonit hnedej až tehlovočervenej farby. Na hrebeni sa okrem uvedenej šachtice nachádza ešte minimálne 8 kutacích jám a jeden objekt obdĺžnikového tvaru by mohol byť banícky domček, tzv. krám. (Obr.3)
Na juhovýchodných svahoch lokality Borzov sa nachádza menšie ložisko Cu rúd v barytovej, resp. kremennej žilovine. Rudné minerály tvorí prevažne tetraedrit, chalkopyrit a anhydrit, zo sekundárnych minerálov je tu malachit, azurit a limonit. Nachádzajú sa tu v hojnom počte pingy, kutacie jamy, šachtice s rozrážkami (Obr.4) a obrys baníckeho domčeka.
V lokalite Nad vajdovým jarkom (Príslopok) sa nachádza doteraz nájdené najrozsiahlejšie banské dielo v katastri obce Vernár. Podľa veľkosti haldy sa jedná o štôlňu s celkovou dĺžkou do 500 m, ktorá je razená v svetlosivých triasových kremencoch. Dĺžka prístupnej časti ručne razenej štôlne, tzv. kresanice dosahuje 70 m s prevýšením 5 m. Predmetom ťažby boli ankerit a limonit. (Obr.5 a 6)
Intenzívna banská činnosť je viditeľná aj na lokalite Potoky. Nachádza sa tu veľké množstvo kutacích jám a jedna halda na ploche cca 200 m2 (Obr.7), z čoho sa dá usúdiť, že sa tu nachádza vyše 150 m chodieb. Hlavným rudným minerálom je hematit – odroda spekularit, pri povrchu limonitizovaný.
Najvyššie nájdenými banskými dielami sú kutacie jamy a pingy tesne pod vrcholom Prednej hole vo výške 1540 m n.m. Nachádza sa tu 8 kruhových kutacích jám, resp. zavalených píng. Tiež sa tu nachádza aj jedna veľmi dobre zachovaná pinga rozmerov 1,0 x 2,5 m s hĺbkou 5,0 m (Obr.8). Ťaženými minerálmi boli spekularit a limonit.
Autor: Slavomír Kyseľa