Uránové zrudnenie sa nachádza v kravianskych vrstvách. Vrstvy sú tvorené gradačne zvrstvenými psamitmi a pelitmi s lavicami piesčitých dolomitov a ložnými žilami dioritových porfyritov. Uránové zrudnenie je viazané na strednozrnité a jemnozrnité arkózy a arkózové pieskovce so zvyškami zuhoľnateného rastlinstva. Úklon vrstiev je k juhu 15 – 35°. Na tejto lokalite, tak ako na iných lokalitách Dúbravy, boli pozorované prejavy tektoniky prešmykového a poklesového charakteru, ktoré celé ložisko komplikujú. Prešmyková tektonika má smer SV-JZ a V-Z s prešmykovými plochami uklonenými k juhu pod uhlom 30°- 80°.
Na ložisku bolo preskúmaných 6 rudných polôh, z ktorých dve boli ťažené. Zrudnenie na ložisku je charakterizované rudnými šošovkami malých mocností (0,1-2 m) a malého plošného rozšírenia. Pritom vytvárajú laločnato obmedzené telesá o ploche v prvých desiatkach m2 až max. 1 000 – 4 500 m2. Ďalej sú šošovky nepravidelne vertikálne a laterálne rozmiestnené. Obsahy U sa pohybujú v rozmedzí 0,06 – 0,157 %. Na severe vychádzajú zrudnené pieskovce na povrch, na západe pokračujú cca 1 km, na juhu sú podľa okrajového zlomu poklesnuté o cca 300 m a na východe pokračujú cca 3 km. Bilančné uránové rudy boli na ložisku nad úrovňou štôlne č.15 čiastočne vyťažené. Prevažná časť rúd pod úrovňou štôlne č.15 ťažená nebola. Celkovo bolo vyťažených 17 289 t rudy. Taktiež sa plánovalo otvorenie ďalšej štôlne v blízkosti štôlne č.15, no ku realizácií úvodných otvárkových prác nikdy nedošlo.
Predhovor: Táto štôlna bola ešte donedávna neznáma a zahalená tajomstvom. Nemala dokonca ani žiadne meno. O jej znovuobjavenie, preskúmanie a zdokuentovanie sa postarali naši dvaja členovia, a zároveň jej dali aj nové nežné meno – Eliška.
Už dlhšiu dobu som pátral po zabudnutej banskej oblasti bohatej na rudu mangánu a uránu. Miestne kopce sú doslova prevŕtané štôlňami. Väčšina z nich je dnes nadobro pochovaná pod závalmi, zatopená, alebo zamorená metánom.
Po dlhom čase som sa spolu s kolegom prieskumníkom vydal hľadať tieto zabudnuté bane. Prvá z nich bola prieskumná, dlhá okolo 300-400m. Oficiálne nemá žiadne meno, takže dostala rovnako pekné meno, ako je štôlňa samotná – Eliška.
Po vstupe do jej útrob na nás čakali hneď 3 mohutné závaly, ktoré sa našťastie dali prejsť, takže môj odhad o krátkej štôlni ukončenej závalom sa nenaplnil. Za závalmi sa ukrýva pôvodná chodba ukončená čelbou. Okrem dvoch odbočiek sa v bani zachoval zvyšok z pôvodného svetla, pár drátov, a výdreva.
Eliška je veľmi pekne sfarbená od nátekov, a rovnako zaujímavá je aj zmena geológie v jej priebehu. Úvod je v zlepencoch a vápencoch, stred v bridlici a koniec v pevnej skale. Úvodná časť sa taktiež podobá svojími farbami a závalmi na antimónové bane na Dúbrave.
V súčastnosti už štôlňa Eliška neexistuje, nakoľko bola zlikvidovaná pri razení tunelu Španí háj. Pred jej definitívnou likvidáciou sa mi z nej podarilo zachrániť dva banské vrtáky a kotvu, ktoré sú dnes vystavené v sprístupnenej štôlni Strieborná v Poprade-Kvetnici, svetlo a banské klince sú v súkromných zbierkach. Do budúcna sa plánuje zhotoviť informačná tabuľa o tejto štôlni a i celom ložisku Spišský Štiavník.
Banské diela v katastri Štrbského plesa – lokalita Podbanské
Najzápadnejšia osada mesta Vysoké Tatry. Pôvodne stará banská osada, vznikla v 15. storočí v súvislosti s ťažbou zlata v oblasti Kriváňa (2498,7 m n.m.). Východisko na Kriváň. Časť stredovekých krivánskych baní väčšinou so zavalenými ústiami štôlni sa nachádza Pod Malým Kriváňom priamo v trase turistického chodníka. Ďalšie štôlne sú v okolí Priehyby. Sprístupnenie štôlni vo vysokohorskej časti Vysokých Tatier nie je aktuálne z dôvodu ochrany prírody, nakoľko sú situované v NPR Važecká dolina – 5. stupeň ochrany prírody.
Banské diela v katastri Štrbského plesa – lokalita Podbanské -Tri studničky
Nad horárňou Štátnych lesov TANAPu Tri studničky sa nachádza v lesnom poraste v trase lesného chodníka krátka štôlňa na zlato z 18. storočia. Zachovalá a prístupná, pre verejnosť nie je prístupná. Potenciálne by mohla byť vhodná na sprístupnenie. Mimo turistického chodníka, v blízkosti vedie turisticky značkovaný chodník od vypálenej chaty kpt. J. Rašu na Jamské pleso.
Banské diela v katastri Starého Smokovca – lokalita Malá Studená dolina
Menšia neprístupná štôlnička na medenú rudu z obdobia 18. storočia. Nachádza sa mimo turistického chodníka v Malej Studenej doline vo Vysokých Tatrách. Bývalé katastrálne územie mesta Situované na území TANAPu v NPR Studené doliny – 5. stupeň ochrany prírody.
Banské diela v katastri Tatranskej Lomnici – lokalita Dolina Zeleného plesa
Krátka prieskumná štôlnička na medenú rudu z obdobia 18. storočia. Voľne prístupná, nachádza sa v tesnej blízkosti turistického chodníka z doliny Zeleného plesa na Skalnaté pleso („Banícky žľab“) vo Vysokých Tatrách.
Banské diela v katastri Tatranskej Lomnice – lokalita Kopské sedlo
Stredoveké historické banské lokality zamerané na ťažbu medenej rudy, na rozhraní Vysokých a Belianskych Tatier (oblasť Predných a Zadných Meďodolov). Banské diela sa nepodarilo doteraz lokalizovať, zachované sú iba dve spojené plytké šachtice vedľa turistického chodníka v Kopskom sedle s informačným panelom o baníctve. Prístup na trase obojsmerného turistického značeného chodníka Tatranská Javorina-Javorová dolina-Kopské sedlo–Dolina Bielej vody kežmarskej, chodník do Kopského sedla z Javorovej doliny je zároveň náučným chodníkom Javorová dolina – Zadné Meďodoly zriadenom Štátnymi lesmi TANAPu v Tatranskej Lomnici. Bývalé katastrálne územia mesta Kežmarok a Spišská Belá.
Banské diela v katastri Tatranskej Lomnice – lokalita Dolina Siedmich prameňov
V okolí celoročne prístupnej chaty Plesnivec (1290 m n.m.) v Doline Siedmich prameňov v Belianskych Tatrách sa realizovali v 18. storočí neúspešné banícke aktivity. Spomína sa dnes už takmer zabudnutá štôlňa na oloveno-zinkovú rudu pod Stežkami (1529,5 m n.m.).
Banské diela v katastri obce Tatranská Javorina
Obec s baníckou a hutníckou tradíciou, železné huty na výrobu železa a výrobkov s hámrami na rozhraní 18. a 19. storočia, pece a hámre sa nezachovali, na konci intravilánu sa zachovali zbytky strusky. Istý čas sa ťažila železná ruda vo vzdialenej Svišťovej dolinke vo Vysokých Tatrách, kde sú zachované malé banské diela (2 štôlne, dobývacia komora a menšie povrchové dobývky). Lokality sú turisticky neprístupné, sú situované na území TANAPu – NPR Bielovodská dolina. Nad obcou v blízkosti štátnej cesty Tatranská Javorina – Lysá Poľana sa nachádza zasypané ústie krátkej štôlničky z obdobia polovice 18. storočia.
Autor: Bohuš, I. 1994: Baníctvo a ťažba nerastov. In: I. Vološčuk a kol.
V Kvetnici sa zvyšky historických banských objektov nachádza na viacerých miestach na východnej strane priesmyku, od severovýchodných svahov Zámčiska (kóta 921) na juhu, po jeho severný okraj, v pruhu dlhom asi 1,6 km. Na základe veľkosti a počtu banských diel, najvýznamnejšie centrá baníckych aktivít reprezentujú výskyty Kvetnica-sever, Kvetnica-stred (v tesnej blízkosti osady) a Kvetnica-juh severovýchodne od Zámčiska. Zo spomenutých troch lokalít bol najvýznamnejší výskyt na severnom okraji kvetnického priesmyku. Banské diela boli sčasti zotreté rozširovaním lomu (v súčasnosti nečinného) pri ťažbe stavebného kameňa. Najvýraznejšiu banskú dominantu predstavuje úvodná ryha do zavalenej prieskumnej štôlne. Lokalita Kvetnica-sever, resp. jej stav na začiatku 40. rokov 20. storočia je opísaná a zmapovaná v rukopisnej práci Kantora (1947), mapa prieskumnej štôlne sa nachádza v manuskripte Antaša (1963). Mineralogickými pomermi zrudnenia na tejto lokalite sa zaoberali Kantor (1951), novšie Ferenc a Rojkovič (2001). Medené rudy v tejto lokalite vychádzajú na povrch a primárne minerály (chalkopyrit, tetraedrit) podľahli pomerne intenzívnemu zvetrávaniu, za vzniku modro a zeleno sfarbených sekundárnych minerálov medi – najmä malachitu a azuritu. Na základe výskytu týchto pestro sfarbených minerálov na povrchu, neušlo ložisko pozornosti dávnych prospektorov, ktorí početnými šachticami skúmali jeho hĺbkové pokračovanie. Predmetom záujmu baníkov boli žily sivobieleho kremeňa s kalcitom a vtrúseninami chalkopyritu a tetraedritu. Ťažené boli tiež aj bohatšie oxidačné rudy s malachitom, azuritom, covellitom, chalkozínom a bornitom, i impregnácie chalkopyritu v hornine a tektonických zónach. Hostiteľskou horninou zrudnenia sú permské bazalty, v rôznej miere hydrotermálne premenené. Rudné žily sú vyvinuté na tektonických zónach východo-západného smeru, so strmým úklonom k juhu. Majú šošovkovitý vývoj, hrúbku 20 – 30 m a predpokladanú dĺžku do 30-40 m. Porušené a odhadzované sú priečnymi zlomami severozápadno-juhovýchodného smeru bez mineralizácie. Rudné žily boli reálne zachytené dvojitými šachticami (P1, P2, P3), rozmiestnenie banských diel umožňuje čiastočne rekonštruovať aj ich predpokladaný priebeh. Nápadné je ukončenie prieskumných prác na východnej strane rudného výskytu na jednej línii, čo indikuje tektonické uťatie mineralizovaných štruktúr zlomom severovýchod-juhozápadného smeru. Na tomto zlome sa vytvorila aj malá dolinka východne od výskytu. Kantor (1943) uvádza hĺbku najvýznamnejších (ťažobných) šachtíc do 8 – 10 m, hĺbka prieskumných šachtíc nachádzajúcich sa v západnej a východnej časti rudného výskytu sa pohybovala do 1,5 m. Ložiská rúd vychádzajúce na povrch sa otvárajú šachticami a dobývkami z povrchu. S postupnou exploatáciou ložiska sa do popredia dostáva otázka pokračovania výskytu rudy smerom do hĺbky. Z tohto pohľadu je len logické, že staršie banícke aktivity na výskyte sú dokumentované šachticami a novší prieskum štôlňou s celkovou dĺžkou asi 160 m. Prieskumný charakter štôlne je zrejmý zo systematického priebehu chodieb do už známych častí ložiska (centrum povrchových banských prác), možné západné pokračovanie žíl bolo zisťované kratším prekopom smerom na sever a rovnako bola overovaná prítomnosť zrudnenia južne od šachtíc P1 a P2. Štôlňa na niekoľkých miestach prechádza cez tektonickú poruchu (mylonitovú zónu) s hrúbkou do 1 m, v ktorej je hornina intenzívne drvená. Významnejšie impregnácie chalkopyritu, malachitu a azuritu v mylonitovej zóne boli nafárané až v strednej časti južnej chodby (obr. 4), kde bolo zrudnenie komínmi dovrchne vydobyté. Všeobecne možno povedať, že prieskum štôlňou v tomto prípade nedopadol príliš optimisticky a štôlňa predstavuje posledné banícke aktivity na rudnom výskyte Kvetnica-sever. Je dôležité si uvedomiť, že starí baníci vyťažili len najlepšie rudné úseky a zrudnenie zanechané v starých banských prácach už považovali za nerentabilné. O pôvodnej kvalite rúd môžu svedčiť nálezy masívnych sulfidických rúd, ktoré boli v roku 1997 odkryté pri ťažobných prácach v lome. Z mineralogického hľadiska sú tunajšie medené rudy pomerne pestré. Hlavnými minerálmi sú chalkopyrit, bornit a tetraedrit, ktoré sprevádza pyrit, markazit, tennantit, gersdorffit, siegenit, galenit a sfalerit. Žilná výplň je reprezentovaná kremeňom, kalcitom a menej baritom. V oxidačnej zóne (zóna premien spôsobených zvetrávaním) rudných výskytov sa tu vyskytuje najmä covellit, chalkozín, malachit, azurit a limonit.
Autor: Doc.Štefan Ferenc, UMB Banská Bystrica
Štôlňa Strieborná, Poprad Kvetnica, autor fotografie Forgotten mines
